Keď som sa asi mesiac pred kurzom o ňom dozvedela, nebola som nadšená. Prišlo to vo chvíli, keď som bola na dne a môj vzťah s Bohom ochaboval a posledné, po čom som túžila, bol nejaký kurz. Myslela som si, že všetci tam budú takí dokonalí – alebo aspoň viac dokonalí ako ja, ktorá sa prestala modliť a nemala záujem o čosi viac.
Ale nemala som na výber. Boh konal, ako vždy, cez ľudí okolo mňa. Vedel predsa, čo robí i keď ja som nebola dvakrát nadšená. Boh tento vnútorný boj vyhral. Zariadil si to geniálne. Všetky moje výhovorky sa stali bezcennými. Už som neodporovala. Sklonila som hlavu a prijala som túto výzvu.
Vôbec som nevedela, čo mám od kurzu čakať. Neprichádzala som s veľkými predstavami, ale túžila som po niečom, čo mi pomôže pohnúť sa vpred. Potrebovala som nakopnúť. Jasné, čakala som, že to nakopnutie príde jasne, že to mnou pohne tak, že sa vpred rozbehnem. Ale nič také. Bolo to postupné a veľmi dobre naplánované.
Počas kurzu som vôbec nezažívala žiadne hlboké prejavy, emôcie, pocity. Po celý čas som bola stavaná do situácii s tým, aby som jednoducho uverila. Uverila aj bez toho, že niečo cítim, prežívam. Dlho som s tým bojovala. Keďže som bola na kurz vyslaná so slovami, že tam je pre mňa pripravené čosi viac, čosi nové, tak som len čakala a dúfala. Ale nič neprichádzalo.
Postupne som prechádzala témami a nič. Pýtala som sa, kde je problém. Bola som iba zaslepená túžbou po pocitoch. Po dlhých dvoch rokoch plných hriechu sa mi naskytla možnosť generálnej spovede. Tam prišiel ten moment. Moment, kedy Filip stretol eunucha a prisadol si. Ten moment, kedy Filip “stretol” mňa a otvoril mi oči.
Nerozumela som, bojovala som a počas ďalších bodov programu som bojovala o samotnú vieru. O vieru v to NOVÉ, čo Boh zakorenil eše viac skrze Filipa. Uvedomila som si, ako veľmi pozorne ku mne Boh počas tých dní pristupoval. Ako pomaly a citlovo vnáral do môjho srdca ďalšiu časť plánu. Boh ma postavil pred vec, ktorá v mojom živote potrebovala odpustenie.
Celý môj život od počatia bol poznamenaný nenávisťou. Boh prišiel a vstúpil do vecí, ktoré boli nabolestivejšie, aby ich nakoniec uzdravil. Odchádzala som z Filipa s misiou. Neodchádzala som rozžiarená, plná nadšenia a prekypujúca radosťou. Odchádzala som s bojom v srdci, ale to nebol koniec.
Teraz, mesiac po kurze, stojím pred Bohom ako NOVÝ človek. Ako ten, kto odpustil. Ako ten, kto sa zbavil nenávisti, kto odpustil odvrhnutie vlastnými, nechcenie, opustenie, opovrhovanie, urážky. Nový človek, ktorý odpustil samému sebe. Boh ma učí veriť bez akýchkoľvek emócii a pocitového prežívania. Učí ma ísť na hlbinu, na hranice svojich možností. Boh je úžasný v každom (ne)čase.
Kurz Filip sa pre mňa nestal nejakým povrchným kurzom, aj napriek tomu, že ukončujem Siversov seminár. Práve naopak. Tento kurz sa stal hlavným pilierom, hlavným medzníkom, na ktorom som mohla ďalej stavať. Nebyť kurzu, nestojím teraz pred Bohom vo chvále a nevzdávam mu chválu aj napriek nepokojom.
Filip ma naučil radovať sa z chvály, tancovať, i keď nohy a ruky trnú. Ďakujem, že boli chalani na konci kurzu ochotní modliť sa za mňa. Vážim si, že tam boli vtedy, keď išlo o veľa. Boh tú chvíľu použil. Bol to požehnaný čas. Ďakujem! Adrika
Video: Kurz Filip v januári 2016