Vyrastal som v rodine, kde sme nežili vierou, rodičia ma k viere neviedli. Napriek tomu som počas celého svojho života pociťoval Božiu prítomnosť a veril som, že Boh existuje. Avšak nič som o ňom nevedel, nevedel som, ako sa s ním rozprávať.
Keď som mal asi 20 rokov a rodičia sa dozvedeli o mojej závislosti na marihuane, začali sme to riešiť, čo ma priviedlo ku generálnej spovedi. Keď som sa po spovedi modlil pokánie, pocítil som Božiu prítomnosť. Bol to obrovský príval lásky, milosrdenstva, ľútosti nad tým, čo som spravil. Nikdy pred tým som nič podobné nezažil. Avšak nevedel som, čo s tým robiť ďalej, takže som sa po čase vrátil naspäť k pôvodnému spôsobu života. Boh však zasadil semienko, ktoré rástlo ďalej aj napriek okolnostiam.
Postupne som sa dostal do veľmi zlej životnej situácie. Závislosti, peniaze, vzťahy…Všetko bolo zlé. Cítil som sa spútaný, nechcel som tak žiť, no nevedel som ako sa z toho dostať. Spôsob života, ktorý som žil život bral, nie dával. Bol som zúfalý. Cítil som strach z budúcnosti. Nechcel som tak žiť, no nevedel som, čo s tým mám robiť. Počas celého tohto času som však prosil Boha, aby sa mi dal poznať, aby sa mi ukázal…
V tom čase ma niekto pozval na chvály. Bral som to ako pozvanie od Boha. Ničomu, čo sa na tých chválach dialo som nerozumel, avšak chcel som tomu otvoriť srdce, dať tomu šancu. A tam som zažil opäť to, čo vtedy dávno po generálnej spovedi. Cítil som Božie prijatie, milosrdenstvo, ľútosť nad tým, ako som žil a čo som porobil s tým, čo mi Boh dal. Boh mi vtedy vlial do srdca istotu, že je to On. Že všetko od teraz bude lepšie. Že to je to, čo hľadám, ten, na ktorého volám. V tom čase som odovzdal svoj život Ježišovi.
Od vtedy som začal chodiť pravidelne na chvály. Dostal som Bibliu a začal som ju veľmi horlivo čítať. Začali ma priťahovať omše a tak som začal chodiť do kostola. Nasledovalo aj veľa pádov ale aj veľa vstávania. Ale Bohu stačí malé “áno” a on ho zúžitkuje naplno. V priebehu niekoľkých mesiacov Boh zmenil moje srdce a spôsob života. Budujem vzťahy na základe lásky a prijatia, začal som sa stavať inak k práci, prestal som sa pozerať len na seba a začal som brať ohľad na dobro mojich blízkych. Boh ma oslobodil od závislostí, hnevu, vzal odo mňa všetok strach a obavy z budúcnosti a premenil ich na nádej. Z mnohého ma uzdravil. Napráva aj spôsob ako sa pozerám na seba samého. Nechávam sa viesť Duchom Svätým, ktorý mi otvára v živote nové dvere, vedie ma novými cestami.
Dnes žijem omnoho radostnejší a pokojnejší život ako kedykoľvek pred tým. K životu a problémom sa staviam úplne inak, s láskou a pokojom v srdci. Viem, že za to všetko vďačím Ježišovi, ktorý sa stal Pánom môjho života.
Peter M.